Plochá strecha je podľa harmonizovanej normy strecha so sklonom krytiny do 10°. Je tvorená nosnou konštrukciou (teda stropom najvyššieho podlažia) a strešným plášťom (patrí sem napríklad tepelná izolácia a hydroizolácia).
Na Slovensku sa ploché strechy rozšírili s výstavbou panelákov. V 70-tych a 80-tych rokoch sa ploché strechy začali používať aj pri rodinných domoch. Pri administratívnych budovách ide o najčastejší typ strechy. Od deväťdesiatych rokov sa ploché strechy na rodinných aj bytových domoch takmer prestali používať, ale v niekoľkých posledných rokoch sa znova ploché strechy dostali do povedomia, najmä s nízkoenergetickými a pasívnymi domami. Výhodou plochých striech je ich jednoduchá konštrukcia.
Úspora vzniká najmä pri krytinách – na ploché strechy sa používajú povlakové krytiny z asfaltových pásov alebo fólií, ktoré patria k najlacnejším krytinám. Nosná konštrukcia, ktorú tvorí v podstate strop najvyššieho podlažia (či už je keramická alebo železobetónová), býva drahšia ako krov šikmých striech. Ale s novým trendom – použitím drevených trámových stropov s cieľom ušetriť – môže byť aj nosná konštrukcia lacnejšia ako v prípade šikmej strechy.
Pri plochých strechách sa nemusíte obávať komplikácií. Pozornosť ale treba venovať spojom fólií alebo pásov a detailom, ako je styk obvodovej steny a strechy, teda ukončenie hydroizolácie na atike a súvisiace oplechovanie atiky, ďalej napojenie hydroizolácie na strešný vtok a napojenie hydroizolácie na objímku pri priestupe potrubia strechou. Ak chcete mať dlhú životnosť strechy, tieto práce by mal robiť odborník.
Ploché strechy je možné deliť z viacerých hľadísk. Základné delenie plochých striech:
Ako už bolo spom9nan0 v úvode, plochá strecha je strecha so sklonom krytiny do 10°. Niektoré nové škridlové systémy v súčasnosti umožňujú sklon už od 7°, napríklad pri pultových strechách, pre ktoré je typický nižší sklon. Pod pojmom plochá strecha sa ale v odbornej terminológii rozumie strecha, ktorej krytinu tvorí povlaková hydroizolácia. Spádovanie plochej strechy slúži na odvedenie dažďovej vody. Najbežnejší spôsob odvodnenia pri plochých strechách je do vpuste. Je to v podstate rúra, ktorá prechádza cez interiér a odvádza vodu zo strechy.
Aj keď v súčasnosti za povlakové hydroizolácie možno považovať aj striekané hydroizolácie a hydroizolačné stierky (ktoré sa používajú najmä ako hydroizolácia balkónov), najčastejšie sa používajú dva typy hydroizolácií: fólie a asfaltové pásy.
V minulosti sa používali asfaltové pásy, ktoré sa natavovali horúcim asfaltom. Neskôr sa používali oxidované asfaltové pásy a počet vrstiev týchto pásov bol závislý od sklonu strechy. V súčasnosti sa používajú modifikované asfaltové pásy, pri ktorých počet vrstiev nie je závislý od sklonu strechy a hydroizolačný systém sa navrhuje ako jednovrstvový alebo dvojvrstvový. Tieto pásy sa plameňom natavujú k podkladu aj medzi sebou.
Alternatívu k asfaltovým pásom tvoria v súčasnosti fóliové hydroizolácie. Najčastejšie používané fólie sú z mäkčeného polyvinylchloridu (mPVC), termoplastického polyolefínu (TPO), prípadne syntetické kaučukové membrány (EPDM). Fólie sa navzájom zvárajú teplovzdušnou pištoľou.
Výber hydroizolácie na ploché strechy nezáleží od sklonu. Výhodou asfaltových pásov je, že sa dajú opravovať zaplátaním, teda nový pás sa nataví na ten starý. Fóliové izolácie sú ekonomickejším riešením. Majú menšiu hmotnosť ako asfaltové izolácie, ale vyžadujú na kotvenie pevný poklad. Asfaltové pásy s bridličnatým posypom sú odolné voči UV žiareniu, kým fóliové izolácie pod vplyvom UV žiarenia degradujú. Jednoduché riešenie na ochranu fólie je štrkový násyp, ktorý sa dáva ako ochranná vrstva na fólie. Cena aj životnosť fólií a asfaltových pásov sú porovnateľné a nedá sa jednoznačne povedať, ktorý typ krytiny je lepší. Každý má svoje výhody aj nevýhody. Rozhodnúť sa môžete vy, ale keďže každý dom je iný, vždy je dobré prekonzultovať použitie krytiny s odborníkom, teda projektantom.
Základným a najpoužívanejším typom plochej strechy je plochá strecha s bežným poradím vrstiev. Je to strecha, kde sa na nosnej konštrukcii vytvorí spádová vrstva, ktorá zabezpečí, aby voda na streche nestála, ale odtekala. Na spádovú vrstvu sa uloží parozábrana. Nasleduje tepelná izolácia a asfaltový pás, alebo v prípade fóliovej hydroizolácie sa pod ňu umiestňuje geotextília. Na ochranu fóliovej hydroizolácie sa odporúča naniesť vrstva štrku.
Plochá strecha s bežným poradím vrstiev a fóliovou povlakovou
krytinou
V minulosti sa používali aj strechy s obráteným poradím vrstiev alebo strechy so zmiešaným poradím vrstiev (duo strechy). Tieto strechy mali hydroizoláciu umiestnenú v spodných vrstvách, na nej bola uložená drenážna fólia, tepelná izolácia, geotextília a ochrannú vrstvu tvoril štrk. Výhodou takejto strechy bola ochrana povlakovej krytiny pred UV žiarením. Nevýhodou tejto strechy bolo ochladzovanie tepelnej izolácie a hydroizolácie studenou dažďovou vodou v chladných obdobiach, a tým možný vznik kondenzácie.
Pochôdzne strechy (terasy) sú skladbou obdobné ako strechy s klasickým poradím vrstiev. Líšia sa len tým, že na hydroizoláciu sa položí drenážna fólia a dlažba, ktorá sa uloží buď do betónovej mazaniny, alebo do štrkového násypu. Ďalší spôsob je zhotoviť dlažbu na terče, pričom terče sa položia priamo na hydroizoláciu.
V súčasnosti sú stále populárnejšie vegetačné strechy, tiež nazývané zelené strechy. Tieto strechy vytvárajú v lete príjemnú klímu, ale sú náročné ako ekonomicky, tak aj na realizáciu. Podľa použitej vegetácie a substrátu sa delia na intenzívne a extenzívne. Pri vegetačných strechách sa na hydroizoláciu uloží ochranná vrstva – geotextília, nasleduje drenážna fólia, filtračná geotextília a zemný substrát, do ktorého sa vysadí zeleň.
Okrem jednoplášťových striech sa v stavebníctve používajú aj dvojplášťové a viacplášťové strechy, ktoré majú medzi jednotlivými plášťami vzduchovú medzeru. Pri rodinných domoch sa bežne nepoužívajú, pretože sú náročnejšie na zhotovenie, a teda aj ekonomicky náročnejšie.
Pri plochých strechách je rekonštrukcia jednoduchšia ako u šikmých striech. Je to najmä preto, že v nosných konštrukciách plochých striech nebýva problém ako pri starých krovoch šikmých striech. Častým problémom starých plochých striech ale býva kondenzácia. Tá nastáva hlavne v strechách, v ktorých chýba parozábrana.
Ak máte plochú strechu zo 70-tych alebo 80-tych rokov, táto strecha určite nevyhovuje z tepelnotechnického hľadiska. Súčasné požiadavky na strechy vyžadujú už okolo 40 cm izolácie (podľa použitého druhu tepelnej izolácie).
Najdôležitejšou časťou rekonštrukcie je, samozrejme, obnova hydroizolácie. V prípade, že sa rozhodnete pre asfaltové pásy, môžete v prípade poruchy miesto zaplátať. Ak sa rozhodnete pre fóliovú hydroizoláciu, počiatočná investícia môže byť nižšia, ale v prípade poruchy bude treba vymeniť celú krytinu.
Rekonštrukcia starej strechy, v ktorej chýba parozábrana a tepelná izolácia, sa na bytových domoch často robí tak, že na pôvodný asfaltový pás, ktorý sa ponechá a bude tvoriť funkciu parozábrany, sa uloží tepelná izolácia a nová hydroizolácia. V prípade starých rodinných domov, kde vznikli na izolácii bubny, je lepšie odstrániť pôvodnú izoláciu a uložiť všetky vrstvy nanovo – teda novú parozábranu, tepelnú izoláciu aj hydroizoláciu.
Foto: Mediterran Slovakia s.r.o.
Zdroj: krytina.sk
Pre úspešné odoslanie formulára je potrebné vyplniť polia označené hviezdičkou (*).